si-cu
|
ŠI-CU Pôvod: Taký istý ako Ihasa apso. K oddeleniu došlo až v tridsiatych rokoch tohto storočia. Skrátená ňucháčová partia a kratšie nohy oproti ostatným tibetským plemenám sú dôsledkom prikríženia pekinského palácového psíka. Popis: Malý, avšak zdatný pes s bohatou srstou. Hlava široká a guľatá, s krátkym, širokým a kvadratickým ňucháčom, so srstou prepadávajúcou cez oči, s bohatým fúzom. Srsť na chrbte nosa má mat tvar chryzantémy. Oči veľké, tmavé, guľaté, položené ďaleko od seba. Uši veľké, dlhé, zavesené, s takou bohatou srsťou, že opticky splývajú so srstou na krku. Krk natoľko klenutý, aby sa dosiahlo honosné nesenie hlavy. Nohy krátke, rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Telo obdĺžnikového formátu, so širokým a hlbokým hrudníkom a s rovným chrbtom. Chvost vysoko nasadený, veselo nesený cez chrbát, s bohatou srstou. Srsť dlhá, hustá, neskučeravená. Farba akákoľvek. Pri viacfarebných psoch sa žiada biela lysina na hlave a biely koniec chvosta. Veľkosť: Kohútiková výška do 26,7 cm, ideálna hmotnosť 4,5-7,3 kg. Charakteristika: Živý a pozorný pes s trochu nezávislou, pre tibetské plemená charakteristickou povahou. Voči cudzím ľuďom nedôverčivý, v rodine veľmi milý, nežný a hravý. Zvláštne nároky: Udržať srsť v dobrom stave je dosť namáhavé, treba sa jej každodenne venovať. Využitie: Spoločenský pes, ktorý dobre stráži. Výskyt: Najbežnejší z trojlístka tibetských plemien, ročne sa u nás odchováva niekoľko stoviek šteniec. Možná zámena: S Ihasa apso, ktorý je o čosi vyšší a má dlhší ňucháč. S pekinským palácovým psíkom, ktorý má zasa výrazne kratšiu ňucháčovú partiu a nemá šticu na hlave.
|
||
|
|
